Podľa štúdia Eurofoundu práca na diaľku, skrátený pracovný čas a iné
systémy štátnej podpory (kurzarbeit) pomohli ochrániť mnohé pracovné
miesta. Ale to znamená tiež, že veľa ľudí, ktorí dlhšie nepracujú, je
zaradených do týchto schém a nie do štatistík o nezamestnanosti.
Už vlani na jar bolo v EÚ zamestnaných o 5,7 milióna ľudí menej ako na
konci roku 2019 a o 6,3 milióna menej, ako by mohlo byť, keby sa v Únii
nezačalo šíriť ochorenie COVID-19, keďže trendom pred pandémiou bol rast
zamestnanosti.
Podľa Eurofoundu bolo vo 4. štvrťroku 2019 v EÚ zamestnaných 201
miliónov ľudí. Za 12 mesiacov do jari 2020 sa zamestnanosť v EÚ znížila o
2,4 %, týždenný pracovný čas tých, ktorí si udržali prácu, klesol
takmer o jednu hodinu a podiel formálne zamestnaných, ale nepracujúcich
ľudí, sa zdvojnásobil na 17 %, konštatuje správa.
Agentúra Eurofound sa zameriava na monitorovanie a zlepšovanie životných
a pracovných podmienok v európskom bloku. Vo svojej správe uviedla
tiež, že počet dočasných, sezónnych pracovných miest klesol o 17 %,
pričom ich najväčší úbytok zaznamenali Španielsko, Francúzsko, Poľsko,
Taliansko a Grécko.
A k najprudšiemu poklesu zamestnanosti došlo medzi mladými ľuďmi. Miera
zamestnanosti mladých sa počas pandémie znížila viac ako počas finančnej
krízy, ktorá sa začala v roku 2008. Hrozí tak riziko ďalšej „stratenej
generácie“.
Pandémia zároveň prehĺbila nerovnosti oveľa viac ako finančná a
hospodárska kríza pred vyše 10 rokmi. Najtvrdšie totiž zasiahla
odvetvia, v ktorých dominujú ženy, ako sú ubytovacie služby, stravovanie
a cestovanie.
Vzhľadom na to, že približne polovica pracovnej sily v EÚ prešla na
prácu na diaľku, vzdelanejší zamestnanci v mestských centrách si s
väčšou pravdepodobnosťou udržali svoje pracovné miesto ako ostatní, čo
tiež viedlo k zvýšeniu nerovností.